Veronika Enaiová
Obyčajná cesta vlakom
...alebo Na západ do nového sveta
som taký pesimistický optimista...ale niekedy aj naopak... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené, Moje
Keď padla z neba, asi v utorok, s rannou rosou, ako neplánovaný uzlíček šťastia, niekto tam hore jej zabudol pribaliť krídla.
Mala som to šťastie, že som poznala všetkých starých rodičov. Užila som si bradatých starých otcov, dedinskú babku s kačičkami na dvore, aj mestskú typickú učiteľku, ktorá zo všetkého najradšej štrikovala ružové dupačky a s najlepšími úmyslami sa snažila nanútiť nám červené stužky do vlasov.
Umrela som a nechala som sa rozprášiť vo vetre, asi preto je od včera žitie tá najjednoduchšia vec na svete.