reklama

Prečo sa práve ja musím zblázniť do niekoho, kto na mňa kašle?

Bol to práve on, kto sa ma asi pred pol rokom šokovane spýtal, ako je možné, že som ešte nikdy, nikdy nebola zamilovaná, ani len platonicky. To zato, že si ešte nestretla mňa. povedal vtedy a ja som sa v duchu zasmiala: S niekým ako ty? Nikdy! Ako som vtedy mohla vedieť, že ma tak poblázni?

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)
Obrázok blogu


A pritom to bolo také prosté. Stretli sme sa a ja som sa zaľúbila. Mal trošku krivé ústa, ale ja som zbožňovala spôsob, akým sa na mňa usmieval. V noci som kvôli jeho úsmevu nemohla spávať, stále rozmýšľam, aké by to bolo, keby ma vtedy pobozkal... 

Na chvíľku som verila, že som preňho keď aj nie jediná, aspoň jedinečná, ako bol on pre mňa. Neviem slovami opísať čo som vtedy prežívala. Snáď sa to dá nazvať najkrajšie obdobie môjho doterajšieho života. Neskôr som pochopila, že som len jedna z mnohých, s ktorou sa dá celkom fajn pokecať, keď nie je nablízku nič lepšie, ale inak obyčajný nezáživný priemer.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dnes, nech už bol náš vzťah akýkoľvek, som stratila aj to málo nádeje ktorá mi zostala. Pohádali sme sa a...videla som na ňom, že nemá záujem o uzmierenie...že by bol najradšej, keby som mu už dala pokoj...a tak som mu povedala, nech mi už nevolá, nepíše, že už nie je môj kamarát. Do kelu! Teraz to znie ohromne smiešne a trápne, keď to tak čítam. Bohvie čo si o mne myslel, keď som mu začala vravieť také nezmysly. Ale už je to teraz jedno.

Rozmýšľam, či ho to mrzí. Chcela by som, aby ho to mrzelo, aspoň trošku, trošičku...Aj keď len z mužskej ješitnosti, aby som mohla veriť, aj keď len v kútiku duše, že ma mal aspoň trochu rád, že mu budem snáď svojím spôsobom i chýbať...Ale to je naozaj smiešna predstava, takže ju musím rýchlo dostať z hlavy. Už naňho nechcem myslieť...nikdy. Ďalšia smiešna predstava. Môj rekord v nemyslení naňho je presne 12 sekúnd aj to som podvádzala. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Som také dievčatko, ktorému prvý krát zlomili srdiečko a teraz nevie čo má robiť. Poznám to len z filmov a z rozprávania kamarátok. Tak asi budem čakať, kým to prejde, kým spomienky naňho nevyblednú. Napríklad, keď si budem môcť pustiť hudbu, ktorú sme počúvali spolu, bez toho, aby som nepocítila túžbu byť s ním, alebo, keď si dokážem zapnúť internet bez toho, aby som sa presvedčila, že je pripojený. No myslím, že ešte dlho budem kontrolovať svoju poštu s očakávaním, že mi predsa len niečo napíše...

Chcela by som sa s ním ešte niekedy stretnúť? Asi áno. Ale dovtedy chcem opeknieť, zmúdrieť a zažiť veľa vecí, aby som bola zaujímavá...ak sa to teda dá. 

Veronika Enaiová

Veronika Enaiová

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  0x

som taký pesimistický optimista...ale niekedy aj naopak... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradenéMoje

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu