Umrela som a nechala som sa rozprášiť vo vetre,
asi preto je od včera žitie tá najjednoduchšia vec na svete.
Život...to je len moja spomienka, na tvoje čiernobiele sny,
V ktorých je všetko červené, červené, červené
Moje vlasy, nalakované nechty i tvoje túžby
Len peniaze, ktoré si pýtame ďalej za svoje služby súpoväčšinou fialové
Aleinak, tiež bez okrasy
Tak jednoduchá vec je žiť, že zložité veci
Ako umieranie, nechám na neskôr, na nikdy, na zajtra
Budem žiť sen a nežiť život, ktorý je ako portrétDoriana Graya
Ibaže miestami bez farby, nanajvýš plesňovo zelený, aj toviac plesňovo ako zelený
Na ktorý pozeráš a zistíš, že ten starec, ten potkan,tá pobehlica si Ty
Ibažebez okrasy
Tak poď ku mne a zhasni, budeme spolu snívať, aby smezajtra mali o čom žiť, kým veľká atramentová
škvrna o ktorej niktonetuší, nerozlezie sa mi po duši ako pochybná nálada na ktorú zomriem,a budem
sa môcť konečne nechať rozprášiť vo vetre
Nahá, bezokrasy
